Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 03. januára 1999

Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký! Priodel si sa nádherou a velebou, halíš sa do svetla sťa do rúcha. V akého Boha veríš? V malého a nemohúceho, alebo vyznávaš spolu so žalmistom: - Bože, si veľmi veľký. S veľkým Bohom sa dajú zažiť veľké veci. Dá sa vidieť nádhera jeho stvorenia. Úžasný poriadok v prírode. Nech sa pozrieme kdekoľvek, či na hviezdnaté nebo, tatranské štíty či do sveta prírody, žasneme nad veľkosťou Tvorcu. Najdokonalejšie Ho však poznávame v jeho Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Keď apoštol Ján videl osláveného Krista, padol Mu k nohám ako mŕtvy. Viete, čo spravil Pán pánov a Kráľ kráľov? Vychutnal si túto chvíľu a dal pocítiť Jánovi svoju moc? Nie. Sklonil sa k nemu, položil na neho pravicu a povedal mu: Neboj sa! Boha by sme sa nemali báť. Boha by sme mali milovať. Báť by sme sa mali iba zlého. Celá nádhera a veleba stvorenia poukazuje na veľkosť Stvoriteľa. Tento veľký Boh sa skláňa ku mne, kladie na mňa svoju ruku a hovorí mi – Neboj sa! Nie je to úžasné? Som malý človek, ale mám veľkého Boha. To je to najväčšie, čo v živote môžem získať. Vzťah lásky so svojím Stvoriteľom. Chcem Ho milovať nie zo strachu, ale z vďačnosti za to, že sa ku mne sklonil.