Slovak Czech English German Polish

Utorok, 05. januára 1999

K Tebe hľadia moje oči, Hospodine, Pane; ja v Teba dúfam, nezbav ma života. O človeku sa môžeme veľa dozvedieť i bez toho, aby niečo povedal. Môžeme to vyčítať z jeho výzoru. Gestá ho prezradia. Hovoríme, že oči sú zrkadlom duše. Oči hľadia tam, kam by šli nohy, keby mohli. To vidíme i v žalmistovom prípade. Jeho oči smerujú k Bohu. Túži po Jeho prítomnosti. Po živote s Bohom. Lebo len s Ním je život pravým životom. My sme stvorení pre vzťah so svojím Stvoriteľom. Ak je tento vzťah prerušený, cítime, že nám niečo chýba. Boh vložil do nášho srdca túžbu po večnosti. Hoci sme ako krehké nádoby, ktoré sa môžu hocikedy rozbiť, môžeme byť naplnení cenným obsahom. Tým darom, ktorý Boh zadarmo ponúka každému človeku je večný život. Nezačína po smrti, ale už teraz ho môžeme prijať. Každý, kto verí v Ježiša Krista, verí jeho slovám a nasleduje jeho príklad, má večný život. Má cenný obsah v hlinenej nádobe. Raz sa táto krehká hlinená nádoba na Boží pokyn premení. Nevieme, akú bude mať formu, ale vieme, že budeme podobní Božiemu Synovi. To bude vtedy, keď večnosť pohltí dočasnosť. Aké slávne veci pripravil pre nás Boh. Máme sa na čo tešiť.