Slovak Czech English German Polish

Streda, 13. januára 1999

Dobre mi, že som bol pokorený, aby som sa učil Tvojim nariadeniam. Naše staré matky a starí otcovia hovorievali v čase poníženia a bolesti: Co Bůh činí, vše dobré jest. Nebolo to lacné vyznanie. Ich skúsenosti potvrdzovali pravdivosť Božieho slova. Boh nás formuje ako hrnčiar svoju nádobu. I keď prechádzame pokorením, nakoniec priznávame, že to bolo pre nás dobré. Ak trpíme, búrime sa podobne ako Jób. Ale potom, si kladieme svoju ruku na ústa. Všetky veľké a cenné veci v živote sú vykúpené utrpením. Keď dieťa prichádza na svet, rodí sa v bolesti. Ale keď sa narodí, nikto si už viac nespomenie na bolesť pre radosť, ktorú dieťa prinieslo. Keby sa nebol Boží Syn pokoril a nevzal na seba našu prirodzenosť, neponížil sa až k smrti na kríži, kde by sme teraz boli? Svojím ponížením nás povýšil. On, ktorý bol bohatý, schudobnel, aby sme my zbohatli jeho chudobou, píše Pavel hrdým korintským kresťanom. Kto sa pred Bohom pokorí, toho On povýši.