Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 25. januára 1999

Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky. Každému človeku je vlastná túžba po pochopení, porozumení, túžba po tom, aby ho iní prijímali, rešpektovali. Ako ináč by sa nám žilo, keby sme dokázali žiť medzi sebou v pokoji. Keby…, keby sme tieto nároky neupierali iným. Keby nevíťazil v našom konaní egoizmus. Apoštol Pavol približuje jedno veľmi zrozumiteľné riešenie. Každý predsa chápe, aké to je, keď trpí nejaká časť jeho tela. Tí, ktorí patria Ježišovi Kristovi, tvoria spolu jeden živý organizmus. Vnímaš to tak? Vnímaš bolesť, únavu, ochabnutie, preťaženie toho druhého? Jednou z charakteristických čŕt tohoto organizmu je, že môže rásť nielen čo do veľkosti, ale aj čo do počtu. Ak náš organizmus, naše spoločenstvo budú tvoriť živí, citliví ľudia, zmenia sa vzťahy smerom dovnútra spoločenstva i navonok. Božie požehnanie v podobe krásneho pokoja, porozumenia sa stane viditeľným aj pre tých, ktorí sú mimo. A nielen viditeľným, ale aj príťažlivým.