Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 04. februára 1999

Hospodine, nie som hoden všetkej milosti a všetkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu sluhovi. Raz sme, ešte vo Východnom Nemecku cestovali preplneným vlakom. V jednom kupé sedel s inými aj mladý chlapec. Boli sme tri a sedemnásťročné. Samozrejme sme sa na neho zamerali a naše slová ho vôbec nešetrili. Zrazu sa chlapec v kupé postavil, vyšiel k nám a ponúkol nám miesto a ešte nám povykladal všetky naše ťažké kufre. Z našich zlých rečí nič nerozumel, lebo bol Nemec. Veľmi jasne som vtedy pocítila, čo znamená: mať niečo nezaslúžene. Pán Boh počuje všetky naše slová, pozná nielen naše myšlienky, ale aj ich motívy. Napriek našim mnohým zradám, zlým skutkom a zlému životu nás povoláva do spoločenstva svojho Syna, ktorý nikdy nezhrešil.