Slovak Czech English German Polish

Piatok, 05. februára 1999

Vy i vaši domáci radujte sa zo všetkého, k čomu priložíte ruku, čím vás požehná, Hospodin, váš Boh. Na prvý pohľad prečítané verše spolu nesúvisia. Situácia sa mení, keď si položíme otázku: „Kedy a z čoho sa môžeme radovať?“ Jeden človek mi už viackrát povedal, že dnes sa už niet z čoho ani zasmiať, a nieto ešte radovať. Ak ste aj vy dnes ráno zástancami tejto teórie, tak vám ju chce Božie Slovo vyvrátiť. Ježiš stoloval s mýtnikmi – tj. podvodníkmi, zradcami, zlodejmi, s hriešnikmi a s jeho učeníkmi. Nesedel za stolom medzi „morálnou a svätou smotánkou“. Nesedel v dokonalom a čistom svete, ale v reálnom, ktorý nebol oveľa lepší ako ten náš. Do takého sveta a medzi takých ľudí vniesol svoje a Otcovo kráľovstvo. Ľudia, ktorí boli s Ním, sa cítili prijatí a milovaní. To im nedovolilo vrátiť sa späť k hriechu, aj keď sa to nestalo hneď. Pán Ježiš nás všetkých dnes volá k sebe, tak ako vtedy ich. On medzi nami a s nami je dôvodom a možnosťou k tomu, aby sme sa zo všetkého, k čomu priložíme ruku, vedeli radovať. Ak ho budeme vnímať stále medzi nami, zrejme nepriložíme ruku k niečomu zlému a ak aj musíme konať niečo, čo nás unavuje a vyčerpáva, s vedomím Jeho prítomnosti a pomoci to s radosťou vykonáme.