Slovak Czech English German Polish

Piatok, 12. februára 1999

Spievať chcem Hospodinu, dokiaľ žijem, hrať svojmu Bohu, dokiaľ tu budem. Keď od niekoho niečo dostaneme, pravidlom je, že aj poďakujeme. Veď to patrí k základom kultúrneho správania. Je pravda, že na menšie veci sa skôr zabudne, ale väčšie nám dlhšie utkvejú v pamäti a opakovane za ne poďakujeme. Ale Pánu Bohu akoby sme zabudli ďakovať. Sme ochotní prosiť dni, týždne, ba niekedy aj roky a ak je naša prosba vypočutá, tak možno jedenkrát poďakujeme. Či nám Pán Boh dal maličkosť?! Niet za čo ďakovať?! Dar Božieho slova má dosah na celý vesmír. Pán Boh stvoril svet pre nás – pre ľudí. Stvoril všetko okolo nás. Stvoril aj nás, nenechal nás osamote, ale verne sa stará a svojím slovom nás oživuje. Prečítajme si celý 104. Žalm a skúsme sa doň zakomponovať. Všimnime si prírodu. O chvíľu budú rásť mladé listy, kvitnúť stromy, dozrievať plody. Na to boli stvorené a nevedia inak. Počúvajme spev vtákov – znie ako oslavný Žalm - na to boli stvorené a nevedia inak. Pozrieme sa na ľudí. Človek bol stvorený, aby miloval, aby svojím životom oslavoval Boha. Skutočnosť je iná. Neberie ohľad na iného, zabíja…, rúha sa Hospodinovi. Či Hospodin urobil málo pre človeka? Pripojme svoj oslavný hlas, svoj život k tým, ktorí nevedia inak, iba oslavovať svojho Stvoriteľa. Možno aj náš oslavný hlas, oslavný spôsob života bude prostriedkom, aby náš blížny pochopil veľkosť Božieho slova.