Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 28. februára 1999

Vylievala som si dušu pred Hospodinom. Kto z nás by nepoznal ten utešený príbeh o Anne, vylievajúcej svoj žiaľ pred Hospodinom? Pán Boh prijal jej vrúcnu modlitbu a daroval jej syna, Samuela a aký to bol syn! S láskou ho podľa sľubu venovala pre službu Hospodinu. Kiež dnešné matky a otcovia takto bojujú za svoje deti, najmä za ich duchovné narodenie! - Druhý text nás uvádza do tých posvätných hodín uprostred noci a  samoty, kde sa Pán Ježiš modlieval ku svojmu Otcovi. Aké vrúcne to museli byť modlitby! Koľko je v nich zápasov za záchranu padlého ľudstva! Dokonca aj za nás tam Pán Ježiš prosieval, ako to prezrádza Jeho veľkňazská modlitba (J 17,20). Ako rád Pán Boh prijíma takéto vrúcne prosby! Ako rád ich spĺňa! Pán Ježiš je nám najlepším príkladom modlitebníka, v Jeho pokore, poslušnosti a hľadaní Božej vôle. Vyhľadávajme aj my tú požehnanú samotu s Bohom. Tam na kolenách ani naše zápasy nie sú márne. Boh je verný vo svojich zasľúbeniach o vypočutí modlitieb.