Slovak Czech English German Polish

Sobota, 20. marca 1999

Zdvihnite vozvýš svoje oči a viďte, kto to stvoril! Ten, ktorý vyvádza ich voje podľa počtu, všetkých oslovuje menom. Boh je Stvoriteľ všetkého – či už viditeľného alebo neviditeľného. K nám sa od Neho všetko dostáva ako dar. Nás ľudí dokonca urobil pánmi nad dielami svojich rúk (Ž 8,7). Nič a ani nikto z nás tu nie je náhodou. Každý má svoj význam, každý má svoj účel. A každému z nás Boh dal z hojnosti svojej náruč. Ale ako sa my staviame ku všetkému tomu nádhernému stvoreniu? Neberieme ho ako samozrejmosť, ktorá nás sprevádza každý deň, na každom kroku? Keď niekto dostane dar, určite ho nepohodí niekde do kúta, ale položí ho na významné miesto a vie, že ten, ktorý mu tento dar dal, naňho myslí. Boh na nás myslí neprestajne. My ľudia sme dostali a stále dostávame od Boha množstvo darov. Dostali sme život, dostali sme svet, v ktorom žijeme, a prírodu v ňom, ktorá nás obklopuje. A my? Zabúdame ďakovať za túto nádheru a z mnohých darov si robíme smetisko – svoje vnútro nenapĺňame Božou láskou, ale hriechom. Prírodu taktiež lynčujeme, kde sa dá, a pritom už nikoho neprekvapí, že keď bude hľadať odpadkový kôš, že ho bude obklopovať. Celé Božie stvorenie je nádherné a dokonalé a existuje v prekrásnej harmónii. A to všetko môžeme mať len vďaka Božej milosti.