Slovak Czech English German Polish

Sobota, 03. apríla 1999

Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! Biela sobota má svoj zvláštny význam pre uvažovanie o živote viery. Kristus je v hrobe, kameň privalený a zapečatený, zdá sa, že boj je prehratý. Zdá sa, že úspešní sú tí, ktorí Krista ukrižovali. Vrátili sa domov a užívajú si života. Ďalej si vládnu, svet ide ďalej podľa ich predstáv. Ale tam, pod privaleným kameňom idú veci dopredu podľa Božej vôle - k víťazstvu pravdy a lásky a večného života. A to je presný obraz veriaceho života. Reformácia ho vyjadrila slovami: už a ešte nie. Už sme spasení a ešte to nevidno. Apoštol Pavel to vyjadril v 2. liste Korintským 5,4-7. V živote - zdá sa - sú úspešní tí, ktorí sa vyhýbajú krížu, ktorí si umývajú ruky, ktorí s Kristom nepočítajú. A predsa je to všetko ináč. Život viery sa odohráva akoby za, či pod privaleným a zapečateným kameňom tohto sveta. Tam klíčia nebeské veci. Tam sme si istí všetkým duchovným požehnaním, ktoré vedie k životu v sláve. Tam rozjasňuje Hospodin svoju tvár nad nami. Lebo Kristus neostal v hrobe, ale vstal. Privalený a zapečatený kameň nevydržal dlho, len do najbližšej noci. Toho sa držme i dnes.