Slovak Czech English German Polish

Utorok, 06. apríla 1999

Bože môj, Hospodine, na Teba som volal, a uzdravil si ma. Ľuďom chorým – zdravotne postihnutým - náležalo v biblických dobách miesto na okraji spoločnosti. Dialóg tých, čo sú na okraji spoločnosti, tých „dolu“ s tými, ktorí sú „hore“ býva neľahký. Nezriedka sa podriadení márne domáhajú, aby šéfovia počuli ich hlas. Zdá sa, že je to pod ich úroveň, „zahadzovať“ sa s obyčajnými smrteľníkmi. Situácia volajúcich sa zdá beznádejnou. Náš Boh, hoci je Pánom neba i zeme, sa nespráva ako šéf. Pre Pána Boha nik nie je pod úroveň. Nik nie je taký hriešny, taký stratený, aby s ním Pán Boh odmietol komunikovať, aby si zapchal uši pred jeho volaním, aby mu odoprel svoju milosť, ak po nej úprimne túži. Ak má dnes kdekto mobil a telefonuje často len pre radosť, z možnosti hovoriť, nezabudnime ani my volať na Pána Boha, žiť v stálej komunikácii s Ním. I v zdanlivo beznádejnej situácii je totiž Boží „mobil“ vždy zapnutý – aj pre teba.