Slovak Czech English German Polish

Piatok, 07. mája 1999

Kvôli sebe samému, Pane, rozjasni svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. Kajúci vzdych proroka Daniela odzrkadľuje smutný pohľad na zničený Jeruzalem a spustošenú svätyňu, ale aj na hlboký náboženský úpadok celého vyvoleného národa. Babylonským zajatím sa zvýraznil obraz tohoto duchovného úpadku, ktorý však nemal mať trvalosť, lebo máme dočinenia s milujúcim, pomáhajúcim i zachraňujúcim Hospodinom, ktorý dopustí, ale neopustí. Kajúci modlitebný vzdych proroka znamená, že nie všetko je duchovne mŕtve a nie všetci sa uspokojili s daným stavom. Je túžba po obnove, očistení a úprimnej pobožnosti. Kajúci vzdych zachytil sám Boží Syn. Preto prišiel zachraňovať. Chodil po mestách i dedinách. Navštevoval synagógy. Vyvádzal z tmy na svetlo. Z duchovného úpadku na výšiny. Kázal o Božom kráľovstve a privádzal zbožný ľud do neho.