Slovak Czech English German Polish

Sobota, 08. mája 1999

Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo. Všetko, čo máme, je Božím darom. Neraz si však myslíme, že všetko, čo máme, je výsledkom nášho úsilia a tým aj trvalým naším vlastníctvom. Najmä, keď ide o to najdrahšie, čo máme: naše deti. Túžime po nich, a keď ich máme, pokladáme ich za svoje vlastníctvo. Vážny problém nastáva vtedy, keď nemocou alebo tragickou udalosťou dieťa (deti) strácame. Vtedy sa obyčajne zrúti celá koncepcia nášho pohľadu na život, náboženský nevynímajúc. Sme otrasení v sebaistote a žalobcami i Božieho majestátu. Inak si počína Jób. Dokáže nielen od Pána prijať ťažké údery, ale vysloviť Mu dôveru a úctu aj vtedy, keď všetko stratil. Veľa, čo sa v živote deje, nechápeme. Nie sme pripravení prijímať najmä utrpenie, kríž, rozlúčky. Božie Slovo však dokáže odpovedať aj na zložité problémy vtedy, ak sme sústredení počúvať a ochotní i plniť to, čo sme počuli.