Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 13. mája 1999

A kto je skalou okrem nášho Boha? Keď ide človek po poľnej ceste, či horským chodníkom, často zakopne o kameň a potkne sa. Je to vždy nepríjemné prekvapenie. Človek má sto chutí kopnúť do toho kameňa ešte raz, s túžbou rozmrviť ho na prach… No vie, že sa to neoplatí. Nie kameň, ale naša noha na to doplatí. Kameň je čosi tvrdé, pevné, stále. Na kameni si možno rozbiť orech i postaviť dom. Kameň je istota. Ak však dáme znamienko rovnosti medzi slovo kameň a Boh, ľudia tomu odrazu prestanú rozumieť… Ľudia o tento „kameň“ začnú zakopávať – a mnohí by ho so zlosťou najradšej rozkopali… No aj v tomto prípade vždy na to doplatia ľudia, nie kameň. Ľudia sa dokaličia, spadnú na nos, no kameň ostane.