Slovak Czech English German Polish

Sobota, 29. mája 1999

Zľakla sa zem a stíchla, keď Boh povstal k súdu, aby zachránil všetkých ubiedených zeme. Ľudia hovoria, keď sa blíži búrka: „Je ticho ako pred búrkou.“ Vtedy totiž cítiť vo vzduchu akési zvláštne napätie. Celá príroda to cíti. Najmenej možno človek, lebo sa prírode odcudzil. A tak je to aj vtedy, keď Boh ide súdiť svet. A vtedy - zľakne sa zem, stíchne zem, len človek obyčajne kričí ďalej. Len človek sa ďalej prekrikuje so svojím strachom, zakrývajúc tak aj svoj ľak, lebo sa odcudzil svojmu Bohu. Ticho sú len ubiedení a utláčaní. Oni sú zvyknutí byť ticho. Tí druhí nie. A predsa, napriek tomu, sa raz zľakne celá zem, spolu s tými hlučnými ľuďmi. Len ubiedení dostanú hlas, lebo príde ich vyslobodenie z otroctva potupovania. Premýšľaj a pýtaj sa dnes sám seba: Medzi akých ľudí patrím ja? Dostanem ja hlas v deň súdu, alebo vtedy budem musieť konečne zmĺknuť?