Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 30. mája 1999

Vyznávam svoju vinu, ustarostený som pre svoj hriech. Keď stretne človek človeka, obyčajne sa ho opýta: Ako sa máš? A ak ten druhý je smutný, opýta sa ho: Čo ti je? Čo sa ti stalo? Prečo sa trápiš? No a vtedy človek začne zoširoka rozprávať čosi zo svojho života. Ten druhý si ho vypočuje. Môže vyjadriť svoju účasť na jeho trápení, no to je všetko. Tú ťarchu mu zobrať nemôže. A tak smutný odchádza smutný. Ak však smutný prichádza k Pánu Bohu a jemu vyrozpráva svoje trápenie, za ktorým stojí hriech, ak Jemu povie, že jeho to všetko trápi a sužuje, potom môže mať istotu, že Boh mu sníme zo srdca toto trápenie. Zbaví ho bremena hriechu a smutný prestane byť smutný. Boh má moc vrátiť každému smutnému radosť. No smutný sa musí stretnúť v pokání s Bohom. Skús to, keď budeš smutný. Ver, že nikto z nás nemusí byť smutný.