Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 20. júna 1999

Príbehy, čo sme počuli a poznáme, o čom nám otcovia rozprávali. Nezatajíme ich deťom. Často dnes počúvame bedákanie nad našou mládežou. Hovoríme, že sa nám vymkla z rúk, že jej nerozumieme. Cítime, ako sa priepasť nedorozumenia medzi staršími a mládežou prehlbuje. Hľadáme príčinu, dôvody. Niekedy si nahovárame, že vina je v prostredí, v ktorom vyrastá. A pritom sa obávame, ako to bude s našimi zbormi a cirkvou. V našom texte sa objavuje jedno slovo, zaujímavé slovo, ktorým môžeme všetko napraviť, priepasť preklenúť. Tým slovom je: nezatajíme. Toto slovo dospelých, rodičov, starých rodičov, farárov, učiteľov, a vychovávateľov – všetkých obviňuje. Počúvali sme o Božej moci, o predivných skutkoch Hospodinových, o Jeho láske, milosti zjavenej v Ježišovi Kristovi, ale nechali, či nechávali sme si to pre seba. Zatajovali sme to pred deťmi, ktoré nám boli dané, aby sme ich viedli a učili. Zatajovali sme to predovšetkým životom. Nedorozumenie pominie, priepasť sa odstráni, či vyplní, zbor, cirkev, ožije, ak budeme vierohodne odovzdávať – rozprávať o slávnych skutkoch Hospodinových. A ak nezatajíme, že nádej i pomoc je v Bohu. Dokazujme, že skutky Božie sú silnejšie a slávnejšie než skutky človeka. Nezatajovať, povedať, to je budúcnosť našich zborov i cirkvi (Ž 78,7-8).