Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 02. augusta 1999

Hospodin Boh zavolal na človeka a riekol: Kde si? A on odpovedal: Počul som ťa v záhrade, bál som sa. Hra na skrývačku. Deti sa ju hrajú radi. Je v nej napätie, neistota, odhaľovanie, previerka schopností, ako uniknúť pozornosti druhého, ako ho prekabátiť. V dospelom veku sa hra na skrývačku často premení na snahu o “pozitívny obraz” (dnes tzv. imidž) - ukazovanie sa pred druhými nie takým, akým som, ale takým, akým by som chcel byť - akým by ma podľa mojej predstavy mali vidieť moji blížni. A niekedy sa skrývame sami pred sebou, nechceme si priznať, že sme takí, akí sme. Bojíme sa pravdivého pohľadu na seba. Aj pred Bohom by sme radi boli takí, akých nás chce mať, dobrí, pobožní, milí, a preto neraz skĺzneme zase do roviny hry: ukážeme Mu svoju “milú tvár”, svoje pozitívne stránky, svoju dobrú časť. Ale čo s našimi tieňmi? Čo s našou bezbožnosťou a naším zlom? Zase je to na Ňom, aby vzal kríž, ktorý Mu dokážeme pripraviť a ukázal nám, akýže to sme z tej druhej strany. V tých Adamových kríkoch.