Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 19. septembra 1999

Dobroreč, duša moja, Hospodinu a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia! Je známy príbeh o desiatich uzdravených malomocných, z ktorých len jeden prišiel poďakovať. Vďačnosť, zvlášť voči Pánu Bohu, je stále našou bolesťou. Ľudia sú náchylní Božie požehnanie pripisovať kadekomu, len nie Jemu. Mnohí sú voči Pánu Bohu skôr kritickí, podráždení, odmietaví, zábudliví. Len nie ďakujúci. A často zabúdame byť vďační aj ľuďom. Pritom vďačnosť obohacuje práve aj toho, kto ďakuje. Ježiš v uvedenom príbehu poukázal, ako vďačnosť robí človeka zdravým, šťastným. Tam, kde som vďačný, tam je aj láska, aj dôvera, aj spolupatričnosť. Tam, kde prejavujem vďačnosť aj navonok, urobím šťastným aj druhého človeka. Nám dobre padne, keď nám poďakujú, aj druhým dobre padne, keď poďakujeme úprimne. Skús si dnes spočítať Božie dary a poďakuj. Rozpomeň sa, komu dlhuješ vďaku a choď povedať slovo vďaky. Lepšie neskoro ako nikdy. Modlime sa za rozhojnenie vďačnosti v nás i okolo nás.