Slovak Czech English German Polish

Utorok, 21. septembra 1999

Boh vykúpil moju dušu od cesty do jamy a môj život môže vidieť svetlo. Stretnutia s ľuďmi na smrteľnom lôžku sú pre nás obyčajných ľudí často šokujúce. Nevieme si rady, čo povedať, ako sa správať. Niekto by najradšej zutekal. A to všetko preto, že nedokážeme dosť reálne brať skutočnosť smrti. Nedokážeme ani správne reagovať na slová, predstavy a myšlienky zomierajúceho. Preto mu často nerozumieme. Ľudia ktorí vedia, že sú pred smrťou, však berú svoj odchod veľmi vážne. O čo bližšie sú k smrti, o to bližšie sa dostávajú aj ku vzkrieseniu. A na mnohých to naozaj vidno. Cítia sa oslobodení od našich všedných starostí, od našich svárov a stresov. Prečo by sme vážnosť smrti a vzkriesenia mali odsúvať až na smrteľnú posteľ? A čo ak žiadna posteľ pred smrťou nebude? Skúsme vziať smrť a vzkriesenie vážne už teraz. Možno hneď zacítime čosi z tej slobody oslávených Božích detí.