Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 23. septembra 1999

Ty si dobrý, Pane, hojný si v milosti ku všetkým, ktorí Ťa vzývajú. Nedá mi nespomenúť známe Ježišovo prirovnanie o otcovi, ktorý nedá svojmu dieťaťu kameň, keď ho prosí o chlieb. Absolútna väčšina z nás, má podobnú skúsenosť, že rodičia sú skutočne takto dobrí, ba väčšinou býva pravdou, že rodičia svojim deťom chcú to najlepšie. Nie vždy sa pritom musia zhodovať predstavy detí a rodičov. No ako pravidlo to iste prijmeme. O to viac nás môže prekvapovať naša všeobecná nepripravenosť a neochota obracať sa na nášho nebeského Otca v najrozmanitejších potrebách našej duše, ducha i tela. Ani čoby sme zabúdali, že je tu Ten, kto chce pre nás len dobré a nič iné než dobré. Hlúpe dieťa, ktoré s láskou a vďačnosťou nevyužíva štedrosť spojenú s nesmiernou múdrosťou a zdravou striedmosťou pri rozdávaní svojich nebeských darov. Skúsme to dnes trochu napraviť.