Slovak Czech English German Polish

Sobota, 16. októbra 1999

Nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. Voči svojim blížnym sme povinní žiť ako svedkovia svetla, t.zn. ako tí, ktorých nikto a nič za žiadnych okolností nemôže zbaviť úlohy: chodiť vo svetle. Ak tak nežijeme, škodíme nielen sebe, ale boríme i dielo kresťanského zboru, ktorý má byť sviecou v súmraku diania, a nadto sme záhubou pre tých, za ktorých Kristus zomrel. V tomto zmysle sme vyslancami kráľovstva Božieho. Toto kráľovstvo nie je naším výtvorom, nie je súhrnom našich mravných zásad, našej poslušnosti a zbožnosti, ani našich zákonov života, našich pôstov, našej abstinencie. Kristovo kráľovstvo existuje svojou silou, vôľou svojho zakladateľa. Ja spravodlivosťou, pokojom a radosťou. Tieto Dary môžeme len užívať, rozdeľovať a rozširovať medzi druhých, ak je cesta nášho života cestou viery. Nie my vytvárame kráľovstvo, ale kráľovstvo vytvára učeníkov a formuje ich.