Slovak Czech English German Polish

Sobota, 23. októbra 1999

Hľa, Hospodinu, tvojmu Bohu, patrí nebo i nebesá nebies, zem i všetko, čo je na nej. Aký krásny dom si postavil! Aké krásne auto si kúpil! Aký perfektný obchod si vybudoval! Aké krásne deti máte! To všetko sú slová, ktorými si ľudia navzájom lichotia a vyjadrujú uznanie druhému za jeho pracovitosť a šikovnosť. Myslím, že aj väčšina veriacich kresťanov sa nebráni týmto lichôtkam. Ba dalo by sa povedať, že k týmto slovám sami často pridávajú slová o Božom požehnaní, ktorého sa im dostalo, aby tak úspešne mohli rozmnožiť svoj majetok. Je to však všetko iba márnosť a prelud. Nič, čo nazývame svojím, nie je v skutočnosti naše. Ani domy, ani deti. Všetko, čo máme, patrí Stvoriteľovi, ktorý nám vo svojej milosti všetko prepožičal. Každý, kto na to zabúda, je rúhač, ktorý popiera úlohu Boha - Stvoriteľa. A to je jeden z najťažších hriechov. Možno sa niekomu budú tieto riadky ťažko čítať, ale je to tak. Všetko, čo máme, nám Boh zo svojej veľkej lásky iba prepožičal.