Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 01. novembra 1999

Kto nerozvážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych lieči. Obe stáli nad hrobom. Jedna z nich hovorila o neďaleko stojacej, so slzami v očiach, nad čerstvým manželským hrobom. “Len sa pozri, ako skrúšene čosi modliká, no zakiaľ jej manžel žil...” Druhá jej vkročila do rozbehnutého jazyka, že to všetko boli klebety. Znechutená naznačila, že nemá záujem hovoriť na cintoríne o vdove, o druhých... Neumlčala sudkyňu v jej prívale ostrých slov posudzovania a odsudzovania. Preto sklonila hlavu a - mlčala. Dá sa inak reagovať na inváziu ostrých slov, ohováraní, ich ostria, až naskakujú zimomriavky? Mlčanie v takej chvíli je kormidlom, ktoré do komôrky srdca vpúšťa svetlo Ducha a Jeho vedenie na základňu viery a modlitby. - Skloň sa veriaca duša v svojej situácii a aj pod tlakom takých či onakých zážitkov pros, ako prosil Jób, najmä ako prosil náš Pán a nanovo dostaneš požehnanie a tvoje srdce zaplesá. Tak počúvaj Hospodina a budeš aj o druhých hovoriť v zmysle ôsmeho Božieho prikázania.