Slovak Czech English German Polish

Sobota, 06. novembra 1999

Hospodin, Pán mi je na pomoci, preto som nevyšiel na posmech. Ľahšie bolo apoštolovi Pavlovi stáť pred kráľom Agripom a svedčiť o Kráľovi života, keď najskôr na damašskej ceste osobne pocítil dotyk Jeho lásky a milosti. Čo však my - pozostatky, menšina - obklopená a kŕmená médiami prehláseniami o tom, že mocní sveta ostávajú jedinými autoritami? A že sa darí aj ich sympatizantom, ktorí sa pred nimi bez mihnutia oka skláňajú. “Taká je doba, nedá sa nič robiť” - tak spevom, i keď disonančným oznamuje “svet” a pokušiteľsky volá vkročiť medzi nich a byť len čiernou vranou medzi čiernymi. Aj v dobe po návrate zo zajatia sa mohlo navrátilcom zdať, že sú opustení, a preto určení podrobovať sa vládnucim podľa spôsobu okolitých krajín. A do toho nepríjemného zdania zasahoval služobník Slova, aby ním potešil a povzbudil. Nebolo to ani jednoduché, ani samozrejmé. Musel nastaviť telo tým, ktorí ho bili. Ale on znášal aj to, boháč istoty, že Hospodin mu určil cestu a na nej sa On dokáže ako pomocník svojou mocou. A toto vedomie nebolo dané len prorokovi, či po ňom apoštolovi, ale je určené každému cirkevnému spoločenstvu. Len preto ono nemiluje v strachu svet. Miluje Boha v istej nádeji života v sláve, o čom zas a rýchlo počúva a na modlitbách oslavuje Pána.