Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 07. novembra 1999

Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. V najznámejšom, avšak ťažko uskutočniteľnom podobenstve, Pán Ježiš vykreslil pochod lásky, hriešnych sklonov, odpustenia, tvrdosti srdca a závisti. V dráme otca a dvoch synov ide o často opakovaný vzťah prenáhleného dediča k ešte žijúcemu otcovi, o vzťah otca (v trpezlivosti milujúceho) k synom: k tomu, ktorý po odchode našiel cestu návratu, ochotu priznať sa k zbytočnému pokusu žiť samostatne, ale i znášať očakávaný trest: prijať miesto sluhu v rodnom dome. I pokojný a výchovný vzťah otca k druhému synovi, ktorý ostával v dome uznávaním otcovej autority, no zutekal z cesty, keď mal na otcov pokyn podať ruku vracajúcemu sa bratovi. Kto je viac a častejšie kopírovaný a nasledovaný? Hriešnik otvára nielen uši, ale i srdce - počúvať vyznanie starozmluvných Júdejcov na čele s prorokom, ale aj oči viery - vidieť toho Jediného, ktorý vystrel náruč na Golgote a prijal všetkých s oznamom: Ja žijem, aj vy budete žiť. Potom spolu s otcom z podobenstva môžeme na Zemi skusovať, že je dobre tomu, kto sa zľutováva a tak tvorí pokoj. Kto dokazuje, že poslušne verí v Boha a v Neho samého dúfa.