Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 08. novembra 1999

Nech sú Ti po vôli reči mojich úst a rozjímania môjho srdca pred Tebou, ó Hospodine, moja skala a môj Vykupiteľ! Človek od žalmistových čias v modlitebnom monológu naznačuje Bohu širokosť a hlbokosť svojich túžob. Chce byť poslušným plniteľom Zákona, lebo vie, že takým sa stane len vtedy, keď Boh vyplní tú opakovanú túžbu po očistení, odpustení viny a tak naplní túžbu hriešnika po novote života, v ktorom sa v srdci ešte mocnejšie upevní Božie slovo, aby patril len Jemu. Túžba túžob. Monológ sa mení v dialóg: Ty, Pane, prosím, nauč ma vyslovovať také slová, ktoré budú v súlade s Otcovou vôľou a keď mi budeš odpovedať a ku mne hovoriť, ja vždy zamĺknem, prestanem Ti vysvetľovať a prikazovať, čo a ako máš urobiť (odpusť, prosím, že tak často bývam(e) Tvojimi učiteľmi, akoby si prv nevedel čo a ako). Už zas mlčím. Hovor, Pane, prosím, hovor, uč ma hovoriť slová, aké si hovoril Ty v Getsemane. S touto prosbou ostávam na ceste očakávania Tvojho príchodu v sláve.