Slovak Czech English German Polish

Piatok, 12. novembra 1999

Namietate: Cesta Pánova nie je správna! Počúvajte, dom Izraela! Nie sú správne moje cesty? Nie sú nesprávne vaše cesty? Nielen Judských v Babylónii, ale aj kresťanov na slobode prepadla chuť dohadovať sa aj so svätým Bohom. Judskí na pôde Izraela sa tejto chuti podrobili a potom vyslovili Bohu slová protestu. Najskôr v tejto 18. kap. príslovím: “Otcovia jedli trpké hrozno, ale synom stŕpli zuby? Teda: prečo majú deti trpieť za hriechy rodičov?” A túto mienku zopakovali už bez príslovia: “Cesta Pánova je nesprávna!” Takýto začiatok dialógu Boh odráža otázkou, ktorou nabádal Judských rozmýšľať, zvažovať svoju vlastnú cestu, život každého z nich. K čomu sa rozmýšľaním, spytovaním svedomia dopracujú? To je úloha každého z nás, ktorí od Krstu svätého patríme do Kristovej cirkvi! Veríme v svätého a spravodlivého Boha. Poznáme jeho posolstvo aj o súde a treste, aj výzvy činiť pokánie. Potrebuje to On? Potrebujeme to my! On neodhalil len sardským cirkevníkom, ale aj nám, každému zvlášť, nedostatočné skutky, pokrivené cesty, pre ktoré by nás mohol, alebo i mal tvrdo trestať. To si treba pokorne priznať, a preto nikdy trúfalo nevyskakovať proti Bohu a Jeho slovu.