Slovak Czech English German Polish

Piatok, 19. novembra 1999

Pre svoje meno zdržujem svoj hnev, pre svoju slávu ho krotím v tvoj prospech, aby som ťa nevyhubil. Iste to poznáte: prihodí sa vám nejaká drobná nehoda. Podvrtnete si nohu, niečo sa rozbije, pohneváte sa s niekým blízkym. Alebo vás zastihlo aj väčšie nešťastie. To nie je náhoda, to máme vždy pokladať za väčšie alebo menšie napomenutie, či pripomenutie hnevu Božieho. Máme si uvedomiť, že my, so svojím životom bez Krista, sme vždy pod Božím hnevom. Máme si uvedomiť, že ten dávny žalobca - satan neustále žaluje na nás. Naša spravodlivosť bez Krista nie je nikdy dostatočná, aby odstránila, upokojila hnev Boží. A tým viacej si máme uvedomiť, že v Kristovi žijeme pod milosťou. V Kristovi je hnev Boží utíšený, už sa nemusíme trápiť. Jediná starosť je tá, aby sme boli a žili v Kristovi, aby On prebýval vierou v nás. Potom každá nehoda nám už nie je zlovestným napomenutím, ale skôr nám pripomína Božiu ochranu. Mohlo to byť aj horšie, ale Božia ruka bola nad tebou. Potom budeš každý deň ďakovať, že i dnes bude ruka Božia nad tebou. Len neber milosť Božiu nadarmo, je to drahá milosť.