Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 29. novembra 1999

Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a snažných prosieb. Chýba nám ochota dať sa viesť. Každý by si chcel žiť podľa svojho. Tak, ako sa mu páči – bez pripomienok, bez rád či napomenutí. No pritom by človek chcel kráčať životom dobre. Bez pošmyknutí, scestí, pádov a úrazov. Ale aj bez pridržania sa opory, prijatia rady druhého, pripomienky priateľa. Musíme sa naučiť dať sa viesť! A nie len si byť sám sebe vodcom. Koľko je dnes takých „kresťanov“, ktorí dokážu mať veľa pripomienok k životom druhých, a koľkí z nich ešte nepodali ruku „Vodcovi“, či si svoje ruky strkajú do vreciek, keď On podáva tu svoju. Druhých navigovať a usmerňovať je ľahko. Cítime sa dôležití. Ale dovoliť, aby nám založili zubadlá s uzdou a nechať sa viesť - to je nepríjemné. Je len na nás, kedy pochopíme, že opraty milosti drží Boh skrze Ducha Svätého. Dobrovoľne sa im poddávajú synovia Boží.