Slovak Czech English German Polish

Piatok, 03. decembra 1999

Múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. Neradi počúvame konkrétnu pravdu. Ešte to známe všeobecné „si hriešny“ - to znesieme. Však každý je hriešny. Ale ak začneme hovoriť konkrétne, čo je pri kom hriech, to už podráždi, urazí – „Ako sa opovažuješ?“. Úroveň diplomatického jednania nám vyhovuje. Konkrétne pomenovaný hriech je nepríjemnosťou. Je odhalené niečo, čo sme chceli, aby to zostalo iba tak – odviate vetrom a zanesené prachom. Vtedy sme spokojní. Ale kdesi vo vnútri sa obávame, aby sa vietor neobrátil a neprivial to späť, alebo nebodaj aby niekto neprišiel s prachovkou a neodhalil skutočnosť našej biedy. Ľudia sa boja pravdy. Boja sa jej osobne pri sebe, ale nedokážu ju pomenovať ani pri druhých. A kresťanstvo je zahalené oparom zaliečania, úškrnov, pozachrbtových rečí. Ak tento opar neodstránime z osobných životov a zo svojich vzťahov, stratíme zasľúbenie večného jasu a večného kráľovstva.