Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 09. decembra 1999

Hospodin, moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ. Na začiatku je hrdinstvo človeka. Na konci jeho uvedomenie si nemohúcnosti a pominuteľnosti. Cítiť sa veľkým, byť mocným, takým, čo dokáže všetko, hravo zvládne aj zložitosti. To nie je iba detská fantázia, to je pozícia človeka. Kým neprežije pády, vlastné slabosti. Až kým nepozná, že to sám nezvládne, že nie je tým, čo si namýšľal. Akoby sa vtedy zužoval kruh vlastnej hrdinskosti a človek sa dusí v neriešiteľných kolapsoch. Až tu sa potrebuješ dostať, aby si našiel dvere. Dvere riešenia, aj vyslobodenia z tejto dusnej situácie. Niekedy je to kruté – človek klesá a klesá. A vtedy zasiahne Boh. V životoch sa stmieva, panuje tma opustenosti a vlastnej ničoty. Škrtáte zápalky, iskríte, aby ste zapálili sviečku nádeje. Nemôžete ju nájsť.