Slovak Czech English German Polish

Streda, 05. januára 2000

Ešte nemám slovo na jazyku a Ty, Hospodine, už vieš, čo chcem povedať. Robert Fulghum píše vo svojej knihe „Možno áno, možno nie,“ že každý z nás má život verejný, súkromný a tajný. Do tajného života si často nikoho nepúšťame. Nepoznajú ho ani tí najbližší. Boh však o ňom vie. Číta v nás ako v otvorenej knihe. Pozná všetky naše tajomstvá. Rozumie nám aj keď mlčíme. Rozumie nám i vtedy, keď nenachádzame žiadne slová k modlitbe. Rozumie i našim vzdychom a túžbam. On nie je ako človek, s ktorým sa rozprávame pol hodiny, a nakoniec nám povie: „Ja vám vôbec nerozumiem.“ Boh nám je bližšie ako najbližší človek. Veď On je základom nášho bytia. V Ňom žijeme i hýbeme sa. Bez neho by sme sa prepadli do priepasti ničoty. Človek, ktorý žije s Bohom, nech by sa kdekoľvek ocitol, nikdy nezostane bez spojenia, lebo Božie ucho je vždy pripravené počuť a Božia ruka je vždy nablízku pomôcť.