Slovak Czech English German Polish

Piatok, 07. januára 2000

Veštci vidia lož, prázdne sny zvestujú, márnosťou utešujú. Slová sú ako šaty. Obliekame do nich myšlienky. Tak ako odev môže byť kvalitný a dobrý i po rokoch, tak je to i so slovami. Niektoré potešia iba raz a na krátku chvíľu, iné potešia vždy a ich hodnota sa ani časom nestráca. Boh nám daroval zvláštnu knihu – Bibliu. Nájdeme v nej pravdu o Bohu i o sebe. Pôsobí ako zrkadlo. Ale pohľad do zrkadla nie je vždy najpríjemnejší. Či chceme alebo nechceme, odhalí nám i naše nedostatky. Ak chceme vedieť, ako vyzeráme vo svojom vnútri, pred Bohom, začítajme sa do nej. Tam sa o nás hovorí. Adam, ktorý sa skrýva a vyhovára na Evu - to som ja, ktorý chcem ísť svojou cestou a vyhováram sa na blížneho. Farizeus v Ježišovom podobenstve, ktorý sebavedome vypočítava Bohu svoje zásluhy a povyšuje sa nad blížneho - to som ja. Hreje ma luteránsky rodokmeň, ktorý siaha až po bitku na Bielej hore. Kto sa začíta do Božieho slova, tomu ono začne hovoriť do svedomia, niekedy nám strhne masku, za ktorú sa skrývame. Boh to však robí pre naše dobro a spásu. Veď je lepšie vrátiť sa zo zlej cesty, ako pokračovať po ceste, ktorá nevedie k cieľu. Dobre nám padne, keď nás ľudia chvália. Keď nám sľubujú dobré veci a nič od nás nežiadajú. Je to tá ľahšia cesta. Dobre sa po nej kráča, len má jednu chybu. Nevedie do cieľa.