Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 09. januára 2000

Všetky Jeho skutky sú pravdou a Jeho cesty sú právom, lebo môže ponížiť tých, čo chodia v pýche. Pravda. Môže byť ponižujúca, ale i zachraňujúca. Ľudská i Božia. Najlepšie pochopíme pravdu na Ježišovi. Raz farizeji priviedli k Ježišovi ženu usvedčenú z hriechu. Podľa zákona mala byť ukameňovaná. To je pravda. Čo povie na to Ježiš? Potvrdí, že majú pravdu alebo vyvráti ich tvrdenie? Nie. Nastaví im zrkadlo a povie: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameňom.“ Bola to zvláštna odpoveď. Lenže, kto je bez hriechu? Ježišove slová ich zaskočili. Ježiš nehovorí, že hriech by mal zostať bez trestu. Chce nám ukázať dôležitú vec. Nechce odsúdiť človeka, ale ho chce zachrániť. Tých, ktorí súdia, je dosť. Odsúdiť druhého, to nie je žiadne umenie, ale zachrániť ho, priviesť späť k Bohu, aby začal žiť inak, to je veľká vec. To dokáže iba ten, ktorý má druhého rád. Taký bol Ježiš. Jemu záležalo na ľuďoch. Mal ich rád. On, Pravda, ktorá sa stala telom a prišla k nám, láskou premáhal ľudskú zlobu a hriech. Dal nám príklad, že pravda bez lásky je krutá, príliš poznačená človečinou. Pravda s láskou je však Božia cesta, je službou, nie panovaním. Je cestou Pána Ježiša Krista.