Slovak Czech English German Polish

Sobota, 12. februára 2000

Keď som hľadal aspoň jedného muža spomedzi nich, schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho. Keď sa občas pozrieme do zrkadla, môžeme tam uvidieť svoju tvár, no nie vždy usmiatu, ale často aj smutnú. A takúto smutnú tvár môžeme často vidieť a stretnúť aj na ulici, v električke, v školskej lavici, či na pracovisku. Smutná tvár nás veľmi nepovzbudí, ale to ešte neznamená, že nám nemá čo povedať. Prorok Boží má smutnú tvár a cez svoj smútok nám mnoho hovorí. Hovorí totiž o Božom smútku nad biedou vyvoleného ľudu. Hovorí o márnosti Božieho úsilia nájsť človeka, ktorý by bol na čosi súci. Boh je smutný pre hriechy svojho ľudu, ktoré spôsobili vážnu trhlinu v ich vzájomnom vzťahu. A do tejto trhliny položil preto nakoniec Boh svojho Syna, lebo nenašiel na to súceho človeka. Preto sa dnes pýtaj a skúmaj aj ty: Aká je tvoja tvár? Či si prijal Toho, ktorý sa namiesto teba postavil do trhliny hriechu, ktorá ťa oddeľovala od svätého Boha, a tak ťa s Ním zmieril?