Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 05. marca 2000

Nasýť nás zrána svojou milosťou, aby sme každý deň radostne plesali. Mnohí kresťania si predstavujú Boha ako vládcu, ktorý sedí tam kdesi v chladných a neprístupných diaľavách vesmíru. Takáto predstava nutne vyvoláva pocit vzdialenosti a odcudzenosti Bohu. Boh však nie je vzdialený a schovaný za galaxiami v neprístupnom vesmíre. On je prítomný a skláňa sa k nám. Boží muž Mojžiš v slovách 90. žalmu poznal blízkosť Boha, Jeho hnevu, ale aj Jeho milosti. Preto vyznáva: „Nasýť nás svojou milosťou.“ Aj Pán Ježiš sa skláňal k ľuďom, keď žil na Zemi ako človek. On si našiel slovo i čas pre ľudí odpísaných, bezbranných a hriešikov, vydedených vtedajšou spoločnosťou na okraj záujmu. Skláňal sa i k deťom a požehnával ich. Ako kresťania nosíme v sebe obraz Boží. Preto i my sa máme skláňať k bezbranným, chorým, i k deťom. Náš život má byť životom lásky. Vieme, že sme milovaní, že sa k nám Boh skláňa. A preto je i našou úlohou milovať. Milovať tou láskou, akou miloval Ježiš. Láskou, ktorú nám tak nádherne a plasticky vykreslil apoštol Pavol. Nech náš skutok lásky ukazuje, že Ježiš si nás privinie do svojho náručia a bude žehnať našim krokom.