Slovak Czech English German Polish

Sobota, 11. marca 2000

Hospodinu nič neprekáža zachraňovať veľkým alebo malým počtom. Počas plavby parníkom cez Stredozemné more usporiadal známy evanjelista a kazateľ Meier evanjelizačné zhromaždenia. Tým istým parníkom sa plavil aj jeden profesor, ateista, ktorý o sebe neskôr rozprával, ako ho Boh zachránil od večného zahynutia veľmi zvláštnym spôsobom. On sa totiž raz na tom parníku vybral počúvať tohto evanjelistu, a to len z jediného dôvodu: aby sa na tých „hlúpostiach“ dobre pobavil. Keď kráčal palubou, všimol si jednu staršiu dámu. Driemala v ležadle a ruky mala zložené v lone. Chcel si z nej vystreliť, a vložil jej tam dva pomaranče. Keď išiel naspäť, videl, že dáma si s radosťou pochutnáva na jednom z pomarančov. Spýtal sa jej, či jej chutí. Ona celá šťastná mu povedal, že má veľmi dobrého a starostlivého otecka. Zadivený sa jej spýtal, akú to má súvislosť, keď jej otec musí byť už dávno pochovaný. Vysvetlila mu to takto: „Hovorím o mojom nebeskom Otcovi a ten sa teší dobrému zdraviu. Viete, chcela som ísť na evanjelizačné zhromaždenie, ale morská choroba ma pripútala na toto ležadlo. Navyše som dostala veľkú chuť na pomaranč. Modlila som sa k môjmu nebeskému Otcovi a prosila ho o pomoc, lebo kde ja by som tu mohla zohnať pomaranč!? A predstavte si, On mi dal nie jeden, ale dva! - Tento muž pochopil, kto si „vystrelil“ z neho. Si aj ty zachránený?