Slovak Czech English German Polish

Utorok, 14. marca 2000

Všetky končiny zeme sa rozpomenú a vrátia sa k Hospodinovi. Všetky kmene národov budú sa ti klaňať. Rozpomínať sa môžeme len na to, čo sme už zažili, čo je za nami. Ak takéto „rozpomínanie“ privedie človeka k rozhodnutiu vrátiť sa ta, odkiaľ odišiel, z otcovského domu, je to blahoslavené rozpomínanie. V tom nám je stálym a vždy živým príkladom onen márnotratný syn z Lukášovho evanjelia. Čítame si o ňom, že „vstúpil do seba“. To je to najhlbšie, pravé rozpomenutie, keď zablúdený človek „vstúpi do seba“. Pozná, že v ňom samom je príčina odcudzenosti, dôvod biedy v onej „ďalekej krajine“. Ďaleká krajina je každé miesto, každá situácia, keď sme ďaleko od Boha. Vo svojom slove nás Pán i dnes volá: „Ak sa chceš obrátiť... navráť sa ku mne“ Jer 4,1. Rozpomenul si sa už na svojho Pána? Navráť sa k Nemu!