Slovak Czech English German Polish

Utorok, 18. apríla 2000

Upokoj sa, moja duša, lebo Hospodin ti dobre urobil. Dávno pred evanjeliovými posolstvami o Ježišových prejavoch moci, lásky, pomoci v záujme o človeka, boli ľudia v požehnanom volaní na Boha s ukončujúcim haleluja, ako tento človek v 116. žalme. Aj on mal dosť príčin bedákať, vzdychať, žalovať sa pod návalom toho, čo nikdy nie je vítané, pretože sa to priam vbíja do tela i duše a spôsobuje bolesť, plač... Poznáš to, však? Môžeš poznať, skúsiť viac. Čo viac? Dotyk Božej lásky a milosti a záchrany a novej cesty a... Áno, a hovor do vlastnej duše formou symfónie, piesne, hymny: upokoj sa, moja duša... Zaspievaj si to, vytvor si vlastnú melódiu vďaky za pokoj, ktorý ti Pán ponúka. Nanovo skúsiš, ako si odpočinieš, lebo každé „to nevítané“ je už za horami – za dolami a v duši veriaceho pokoj, odpočinok, nádej. Áno, nádej, istota, že po tomto závdavku pokoja, odpočinutia na Zemi nadíde večný odpočinok z milosti, až budeme aktívni v stálom a hlasitom spievaní a oslavovaní Boha. – V utorok tam v Jeruzaleme Gréci chceli vidieť Ježiša. Počuli o Ňom tie najlepšie správy, ale ešte nie tú najradostnejšiu, že totiž ten kráčajúci na kríž berie na seba všetko to nepríjemné, čo človek nevládze zo seba sňať... My to vieme, môžeme vedieť „od rána do večera“. Veď náš Pán stále ponúka duši, svedomiu pokoj, odpočinutie.