Slovak Czech English German Polish

Streda, 19. apríla 2000

Zachránený zvyšok z domu Júdovho dolu zase zapustí korene a hore vydá ovocie. Slová proroka Izaiáša mimo jeho prorockej knihy. Otváraš náš spevník a čítaš z neho „biblické“ slová ako z Knihy žalmov... To isté slovo Božie v kanonických knihách a z nich v našich bohoslužobných knihách. A vždy načase, do času, do srdca. Ako tie Izaiášove Chizkijovi: aj keď pôda bude dva roky odpočívať, nebude obrobená, predsa bude dostatok chleba... Aj keď „len“ zvyšok Júdovho domu zapustí korene, prinesie ovocie. Ono vždy musí rásť na strome Božieho ľudu. A že je ho málo, máličko? Nie 100%, ale hlboko pod 100? Ktovie, či učeníci nehovorili Ježišovi o štatistických údajoch?! Také prejavy moci, aké robil Pán Ježiš na každom kroku! Láskavý pohľad, dotyk lásky, uzdravenie, vzkriesenie, sušenie sĺz, budenie radosti, dávanie – dávanie, a predsa zo strany farizejov úklady a nakoniec kríž. Pane, či to nevidíš, nesumarizuješ prehru, veď nás je málo, máličko, zbytok, pomaly dvaja-traja... Áno, vidím, pravdaže vidím, ale pozerajte spolu so mnou ešte viac: Ten zbytok zapustí korene! Horčičné zrniečko vyraší a na vetvách budú spievať vtáci. Preto spievajte aj vy: Neboj sa, stádočko malé, vám je dané to veľké, najväčšie, nad čo niet nič väčšie – Kráľovstvo večné. To zasľubuje Pán, kráčajúci na kríž a On zaplatil dopredu. Neboj sa, korene nezhnijú nikdy. Zazelenajú sa listy a medzi nimi je ovocie! Jeruzalem bol zborený, ale na tretí deň zaznelo slovo Vzkrieseného: aj vy budete žiť! Pilát to nepočul, ale my áno. Už dnes v tom žijeme. Také sú korene viery!