Slovak Czech English German Polish

Sobota, 22. apríla 2000

Hospodinom sa budem chváliť, pokorní to počujú a zaradujú sa. Hovoriť o sebe, chváliť sa. Nahlas hovoriť o svojich „náboženských skúsenostiach“, o tom, „ako som sa rozhodol veriť v Pána“ atď. Alebo svojím kresťanským rodokmeňom?! Aj to je možné a potrebné s mierou. V utorok sme počuli o triezvosti, pravdaže nielen v pití vína. Aj vo viere a nádeji. Kde niet orientácie na nádej, tam je dočasný život, neisté potácanie sa z miesta na miesto, podobné opitému človeku. Byť triezvy, znamená mať nádej, ktorá je darom viery v Krista a Jeho dielo. Keď teda o sebe, tak potom o Božom milosrdenstve, ktoré ma vovádza do vnútorného zápasu, vedieť a chcieť sa vzdať aj drobných chvál a siahnuť na tú najpožehnanejšiu príčinu chválenia. Chváľme sa krížom nášho Pána! Len táto chvála nezakrýva cestu spásy, ako ju môže zakrývať chválenie sa sebou, svojimi skutkami... Len Pán Ježiš Kirstus urobil to, čo nemohol urobiť žiadny človek: obetoval sa za nás, kvôli našej prítomnosti, aby sme ju prežívali múdro a kvôli budúcnosti, aby sme mohli do nej kráčať s radostnou tvárou a s dobrorečením za milosť nášho Spasiteľa, za vieru, za lásku, za…