Slovak Czech English German Polish

Streda, 17. mája 2000

Jasajte a radujte sa na večné veky z toho, čo stvorím. Na počiatku Boh stvoril svet. A neprestal tvoriť, nenechal svet a človeka len tak. Tvorí ďalej. Je smutné, že si len veľmi málo uvedomujeme Božiu stvoriteľskú moc. Veď tá spočíva nielen v stvorení viditeľného sveta, ale aj vnútorných neviditeľných hodnôt. Aký je to zázrak, keď človek povie: verím. Aký je to div, keď vďaka Božiemu Slovu si podajú ruky nepriatelia; keď ten, kto kradol, viac nekradne; keď miesto kliatby počuť z úst blížneho dobrorečenie; keď človek vie, že v bolesti aj v smrti nie je bez nádeje na vzkriesenie. Dalo by sa dôjsť k takémuto životnému postoju bez Božieho stvoriteľského činu? Poznal by človek milosť, odpustenie a Božiu lásku, bez Kristovej obete na kríži, ktorá z nás učinila nových ľudí? Všetka naša nádej, sila, radosť pramení z Kristovho diela zmierenia. Neostali sme Bohom opustení. V Kristovi sme nové stvorenia (2K 5,17). Uvedomili sme si to niekedy tak, že sme jasali a radovali sa? Niekedy u kresťanov vidieť skôr smútok a neistotu. Viera v Toho, ktorý priniesol zmierenie a odpustenie je zdrojom povzbudenia a radosti. Prosme o to, aby Božie stvoriteľské dielo malo svoje pokračovanie v našom každodennom živote.