Slovak Czech English German Polish

Utorok, 30. mája 2000

Pane, otvor mi pery a moje ústa budú zvestovať tvoju chválu. Za nejaký dobrý, šľachetný čin zvykneme človeka pochváliť. Priznajme si – aj nám dobre padne pochvala, ba niekedy na ňu doslova čakáme. Nezabudnime, že je tu Jeden, hodný tej najvyššej cti a chvály – Pán Boh, náš nebeský Otec. Je všemohúci, láskavý, milosrdný. Každý deň nám preukazuje mnoho dobrodení. Dáva nám život, zdravie, silu, múdrosť, pokoj, odpúšťa nám hriechy, dvíha nás, keď klesáme. A nadovšetko dal svojho Syna Ježiša Krista za nás na kríž a vzkriesil Ho pre naše ospravedlnenie. V Ňom máme večný život. Či by sme Ho za toto všetko nemali chváliť? Ale priznajme si, že naše modlitby sú skúpe na chválu. Zvyčajne len prosíme, žiadame, možno aj ďakujeme, ale chvála má veľkú absenciu. Chváľme Pána Boha aj dnes, a to nielen slovami, ale všetko, čo budeme robiť, robme na Jeho chválu!