Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 30. júla 2000

Keď duch môj chradne, ty aj vtedy poznáš môj chodník. V chrámovej Agende našej cirkvi má táto nedeľa názov: Život v Kristovi. To je aj veľká úloha každého kresťana: Od svätého krstu žiť v Kristovi. Od svojho krstu má každý z nás svoje krstné meno. Je zapísané v našom krstnom liste. Väčšina týchto kresťanských mien je zaznačená aj v kalendároch. Naším krstným menom nás aj ľudia oslovujú. Nemali by nás oslovovať tým všeobecným a nič nehovoriacim oslovením: Ty a Vy. Krstné meno označuje našu identitu, našu hodnotu. Lebo naše krstné meno je zapísané aj v nebesiach. Boh nás pozná po našom krstnom mene. Preto nás zaväzuje: Môj si ty! Naše krstné meno je vlastne naším kľúčom od kráľovstva Božieho. Ním nás Boh povoláva do svojej blízkosti: Sme Jeho! V našom ľude sa zaužíval výraz o človeku, ktorý zomrel: Už je Boží! Či len po smrti? My máme byť Boží, teda patriť Bohu v celom našom žití! Keď Boh uplatňuje nárok na nás: Môj si!, tak by sme s radosťou mali odvetiť: Áno, sme Tvoji, Bože náš!