Slovak Czech English German Polish

Utorok, 01. augusta 2000

My, tvoj ľud, ovce na tvojej pastve, budeme ti ďakovať naveky, z pokolenia na pokolenie rozprávať o tvojich chvályhodných činoch. Každý z nás už v živote neraz okúsil vzácne činy Hospodinove. Keď sa úlohy, ktoré sme dostali, zdali nesplniteľné bremená, ktoré sme mali niesť, priťažké choroba, v ktorej sme sa ocitli, neliečiteľná. Už-už sme sa klátili pod ťarchou uvalenou na nás. Už-už sme začali reptať a vytýkať nášmu Spasiteľovi ako človek, ktorý zbadal, že v piesku sú šľapaje len jedného páru nôh. Už sme brali Ježiša na zodpovednosť. Ako to, že nás opustil, že nás nechal samých kráčať s ťažkým bremenom na pleciach? A vtedy nám náš Pán vyjaví: Nie, priateľu, ja som ťa neopustil, ale na pleciach ťa niesol, to preto vidíš len jedny šľapaje. Preto si ešte tu bez ujmy na zdraví, máš strechu nad hlavou, chlieb každodenný a máš mňa - svojho Spasiteľa. Padnime na kolená a ďakujme a rozprávajme o Božích skutkoch svojej rodine, priateľom a známym. Dajme svedectvo o Božej láske k nám a Jeho starostlivosti, opatere, o Jeho chrániacej a objímajúcej otcovskej láske, ktorá sa prejavila, keď dal svojho jednorodeného Syna za naše hriechy a prejavuje sa denne, keď nám dáva zdravie, chlieb, odev a život v tomto hriešnom svete. Vďaka Ti Bože, za Tvoje dary.