Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 06. augusta 2000

Uveril som, preto hovorím: Bol som veľmi pokorený. Rozmýšľali sme už niekedy nad tým, za čo všetko sa vo svojom živote musíme hanbiť? Veď koľkokrát prestupujeme Božie prikázania. Koľkokrát v živote chtiac či nechtiac, hrešíme skutkom, slovom i myšlienkou. Koľko zla denne napáchame. Koľko dobrého denne zameškáme urobiť. Máme sa za čo hanbiť. Ale existuje na svete niečo, vlastne Niekto, za Koho sa nikdy a za žiadnych okolností nesmieme hanbiť. Nesmieme sa hanbiť za nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. V prvej cirkvi sa kresťania nehanbili za svojho Pána. Dokázali znášať utrpenie pre evanjelium. Ba radšej prijali i smrť, než by zapreli Ježiša Krista. Nehanbime sa za svojho Spasiteľa a nezapierajme Ho ani my. Naopak, celým svojím životom ukazujme, čím je pre nás Kristus. Nech je aj dnes každý náš čin i každé vyrieknuté slovo svedectvom o tom, že patríme Kristovi, nášmu Vykupiteľovi. Nezabúdajme na Kristove slová: “Ktokoľvek ma vyzná pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach”.