Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 10. septembra 2000

On je Hospodin, nech urobí, čo uzná za dobré. Istý obuvník mal nezdarného syna. Chcel prebudiť jeho svedomie. Keď sa previnil, otec vždy zatĺkol do dverí v dielni klinček (“cvoček”) so slovami: “Zas jeden klinec do mojej truhly!” Syn sa napokon zmenil. Otec sa tešil. Každý deň, keď bol syn poslušný, vytiahol otec jeden klinček. Keď boli všetky von, syn sa veľmi tešil... Otec však vážne pripomenul: “Ale diery po klinčekoch ostanú!” Pán Boh nám odpúšťa, podobne ľudia. Ale rany - jazvy po hriechoch ostávajú - v Božom srdci, v našom srdci, v srdci blížnych (Podľa Prof. A. Novotného). - Boh je Láska, ale láska svätá, čistá. Nedá sa vysmievať. Má zvrchované právo trestať. Keď mladý Samuel predsa oznámil Élimu správu o Božom treste pre neposlušnosť Éliho synov, mladých kňazov, prijal ju s hlbokou pokorou... Človek sa sám nemôže zmeniť, spasiť sa, vojsť do nebeského domova. Aj učeníci sa pýtali Majstra: “Kto teda môže byť spasený?” (Mk 10,26). Odpoveď Pánova je stále platná: “U ľudí je to nemožné, ale... Bohu je všetko možné!”, (v.27). - Moja i tvoja spása v Ježišovi je tým najväčším divom! “Kristus - život náš!“, (Kol 3,4).