Slovak Czech English German Polish

Utorok, 03. októbra 2000

Videl som jeho cesty; ale uzdravím a povediem ho, odplatím mu potešením. Boh nás najlepšie pozná, nielen naše konanie, ale i naše myšlienky, najtajnejšie miesta nášho vnútra. On vie, že naše myšlienky a cesty nie sú Jeho myšlienkami a cestami (Iz 55,8). No napriek tomu nám stále odpúšťa, uzdravuje nás a odpláca nám dobrým. Veď ak by nám Boh odplácal podľa našich skutkov, dávno by sme tu neboli. Jeho trpezlivosť a zhovievavosť je veľká. Preto hovorí Izraelu i nám: Povediem ťa. Povediem ťa bezpečne životom až do večného cieľa. Je to veľké zasľúbenie i veľká výzva. Boh ma chce viesť, aby som poznal Jeho cesty, Jeho vôľu. Potrebujem si však úprimne zodpovedať tieto otázky: Túžim dnes po Božom vedení? Skutočne chcem, aby On konal svoju vôľu dnes pri mne? Alebo chcem od Boha iba odpustenie, uzdravenie, potešenie... - akési “služby”, ale nie Božie vedenie? Pán Ježiš neprišiel na to, aby bol mojím “poslíčkom”, ale aby som Ho prijal ako Spasiteľa a Pána. On ma chce viesť, On pozná cestu i cieľ. On túži byť každý deň Pánom nad mojím životom. Dovolím Mu to dnes?