Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 16. októbra 2000

Všetko, čo vám prikazujem, usilovne plňte, nič k tomu nepridávajte, ani z toho neuberajte! Biblia je Božie slovo. Všetko, čo je v Biblii napísané, treba brať vážne. Nielen Novú Zmluvu, aj Starú Zmluvu treba čítať. Ani to najlepšie písmenko „jota“ nám z Písma nesmie vypadnúť ani kazateľom, ani poslucháčom. So slovom Božím nemôžeme narábať, ako so slovom ľudským. Ľudské slová neraz neberieme vážne. To, čo sa nám nepáči, najmä kritiku, často prepočujeme alebo si v sebaklame pomyslíme: „To sa mňa netýka, veď so mnou to nie je až také zlé“. V živote sa často správame tak, že jednoducho vyhodíme to, čo sa nám nepozdáva. Alebo nevenujeme pozornosť tomu, čo sa zle počúva. Takto sa však nesmieme správať k Božiemu slovu. Božie slovo – písané i zvestované – treba brať vážne, aj keď je neraz kritické, ba nepríjemne pôsobí až do špiku našich kostí ako dvojsečný meč. To je slovo zákona. Na druhej strane slovo Božie obsahuje aj oslobodzujúcu a radostnú zvesť evanjelia. Byť kresťanom, znamená počúvať aj jedno aj druhé: aj evanjelium, aj zákon. Aj keď Kristus prišiel, to „staré“ zostáva stále v platnosti. Božie prikázania vôbec nie sú zastaralé a máme podľa nich žiť, lebo Kristus neprišiel zrušiť zákon, ale ho naplniť. Naplnil ho láskou a z lásky. Pretože On zákon naplnil, už nie je pre nás bremenom, ale radosťou, už vieme, že jeho zmyslom je láska.